Ako som spomínal v mojom predchádzajúcom článku, aktuálne sa ťažba zlata pohybuje v hĺbkach okolo 3 000 metrov pod zemou. Samozrejme, v tých najväčších baniach. Nakoľko sa podiel zlata v pôde postupne o desatiny percenta znižuje, ľudia sa snažia hľadať nové zdroje, kde sa dá tento vzácny kov ťažiť.
Avšak existujú obavy, že neúspešne. Teda aspoň čo sa týka pátrania po tých väčších zdrojoch.
Stále existuje mnoho baní na ťažbu zlata aj napriek tomu, že mnohé z nich sa už museli uzavrieť. Povedzme si však niečo o tých, v ktorých sa toho vyťažilo doteraz najviac.
Zlatá baňa Grasberg, Papua, Indonézia
Indonézska baňa jednoznačne vedie. Nielen tým, že vznikla zo 4 000-metrového pohoria. Ale predovšetkým 3 304 tonami (106 miliónov uncí) zlata, ktoré sa z nej vyťažili. Dokonca sa „môže pochváliť“ aj ťažbou medi. Funguje od roku 1 980 a momentálny pozostatok z nej predstavuje iba niekoľkomíľový kráter.
Len tak pre zaujímavosť, je to jediná baňa, v ktorej sa doteraz podarilo vyťažiť viac ako 100 miliónov uncí.
Zlatá baňa South Deep, Johanessburg, Južná Afrika
Predstavuje svetovú dvojku v ťažbe zlata, ktorá je v prevádzke od roku 1961. Čo sa týka číselného vyjadrenia, vyprodukovalo sa z nej cez 81 miliónov uncí zlata (2 532 ton). Naďalej dokáže produkovať približne 24 ton ročne, čo predstavuje naozaj slušné číslo. Ide o najviac stupňovú baňu, teda má najviac „stupienkov,“ po ktorých sa dá do nej dostať.
Lihir, Island, Papua New Guinea
Jedna z mála tropických baní. Čo znamená, že jej okolie nevyzerá ako pustatina, ale zarastá zeleňou. Jej ďalšou výnimočnosťou je krátka vzdialenosť od vulkánu, ktorý je stále geotermálne aktívny.
Za 17 rokov, počas ktorých funguje, sa v nej vyťažilo približne 64 miliónov uncí (1 990 ton) a do budúcna sa odhaduje, že bude medzi baňami, v ktorých sa bude ťažiť ročne najviac žltého hodnotného kovu.
Muruntau, Uzbekystan
Uzbekystanská baňa sa považuje za jednu z najväčších baní. Nepatrí medzi tie s najväčšou hĺbkou, ale rozlohou. Tá je až priam dych vyrážajúca: 3,5 x 2,5 km. Uznajte sami podľa fotky.
Ťažba začala v roku 1 960, pričom v 90-tych rokoch nastalo rapídne zvýšenie ťažby. Hoci nie je táto baňa taká hlboká, odhaduje sa, že sa dá z nej vyťažiť ešte veľa nerastných surovín.
OLYMPIADA, Sibéria, Rusko
Päticu uzatvára ruská baňa Olympiada, situovaná v centre Sibérie.
Funguje od roku 1 970, pričom väčšina z nej sa vyťažila do roku 1 996. Vyznačuje sa tým, že Rusko z nej čerpá takmer všetky nerastné suroviny. A je ich tam dosť.
Spolu sa v nej vyťažilo približne 47,5 milióna trójskych uncí (1 477 ton). Je najväčším producentom zlata v Európe a podiel jej vyťaženého zlata v roku 2012 predstavoval až 9 % celosvetovej produkcie tohto nerastu.
Zdroj informácií a obrázkov:
http://www.mining.com/web/worlds-top-10-gold-deposits/